Archív článkov

Udalosti

Objavovanie Stratenskej jaskyne

Dobšinská  ľadová  jaskyňa, jej  zaľadnená  časť, bola objavená  E. Ruffínym 15.VI.1870.

Prvý plán Dobšinskej ľadovej jaskyne zhotovil E. Ruffíny v r. 1871 , druhý v r.  1873. Je tu prvý raz zakreslený aj koridor (Lalkovič, 1985).

Dávnejšie bolo  známe, že v  pokračovaní ľadových častí sú kvapľové priestory.  Správca a majiteľ jaskyne, mesto Dobšiná, bránilo pokusom otvoriť umelý východ v Pekle (Kvietok, 1949).

K novým objavom došlo až v r. 1947. 26.VII.1947 Jozef Mišelnický prenikol do Kvapľovej siene, neskoršie J. Ogurčák  objavil Severnú chodbu a 11.X.1947 L. Šimkovič  prenikol do Bielej siene.  Priestory zameral L. Šimkovič (Kvietok, 1949, Droppa, 1960).

V roku 1950  J. Majko a Dr. A.  Droppa prekopali hlinou zanesený kanál a prekopali sa do Kvapľovej Pivnice.

V tom istom roku A. Droppa aj celú jaskyňu zameral.

V niektorej  staršej literatúre (Weisinger  1898, Woldřich 1926, Šincl 1931, in Droppa, 1960) sa uvažuje o spojení Dobšinskej ľadovej jaskyne s jaskyňou na juhovýchodnom svahu chrbta  Duče,  nazvanou  Psie  diery.Prieskum  a zameranie o dĺžke  170 m  jaskyne Psie  diery vykonal  A. Droppa  v r.1957.

Rok 1972 sa stal  významným medzníkom v objavovaní jaskynného systému. Vtedy v  tejto časti Slovenského raja začal intenzívny speleologický prieskum Speleologický klub Slovenský raj, ktorého výsledkom sú ďalšie veľkolepé objavy.

Predovšetkým je to  objav najvýznamnejšej a najrozsiahlejšej časti  systému Stratenskej jaskyne   V. Košelom a J. Volekom 1.XII.1972 (Tulis – Novotný, 1989).

S prieskumom v Psích dierach členovia klubu začali v r. 1973-4.  Ale až  v r.  1985 boli  známe časti znovu zamerané a pri týchto prácach bol  zistený v jednej chodbe intenzívny prievan.

Intenzívnymi  prieskumnými prácami  sa členom  klubu až v roku 1988 podarilo objaviť  ďalšie časti jaskyne Psie diery. K známym 320 m  pribudli 2 km podzemných priestorov. Avšak prepojiť  jaskyňu Psie diery so  Stratenskou jaskyňou sa podarilo  až v  roku 1994,  čím tieto  dve jaskyne  dosiahli dĺžku okolo 21 km.

Aj   možnosť  prepojenia   Dobšinskej  ľadovej  jaskyne a Stratenskej jaskyne je už dávnejšie  známa, avšak od tohoto zámeru  sa upustilo vzhľadom na  možné narušenie mikroklímy v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Takže v súčasnosti je zo systému spojená  iba jaskyňa Psie diery a Stratenská  jaskyňa.

V  roku 1973  bolo v  Duči známych 8 jaskýň o celkovej dĺžke 1819  m (Droppa, 1973).  K dnešnému dňu  Speleologický klub Slovenský raj eviduje z  tohoto územia 53 jaskýň o celkovej dĺžke 23 348 m.

Doterajší prieskum a výskum potvrdil, že krasová  planina Duča  je najperspektívnejšie a najbohatšie  územie z hľadiska  výskytu podzemných  krasových javov.  Preto aj ďalšie významné objavy tu nedajú na seba dlho čakať.

Napísať komentár

  

  

  


*