Dobšinská ľadová jaskyňa, jej zaľadnená časť, bola objavená E. Ruffínym 15.VI.1870.
Prvý plán Dobšinskej ľadovej jaskyne zhotovil E. Ruffíny v r. 1871 , druhý v r. 1873. Je tu prvý raz zakreslený aj koridor (Lalkovič, 1985).
Dávnejšie bolo známe, že v pokračovaní ľadových častí sú kvapľové priestory. Správca a majiteľ jaskyne, mesto Dobšiná, bránilo pokusom otvoriť umelý východ v Pekle (Kvietok, 1949).
K novým objavom došlo až v r. 1947. 26.VII.1947 Jozef Mišelnický prenikol do Kvapľovej siene, neskoršie J. Ogurčák objavil Severnú chodbu a 11.X.1947 L. Šimkovič prenikol do Bielej siene. Priestory zameral L. Šimkovič (Kvietok, 1949, Droppa, 1960).
V roku 1950 J. Majko a Dr. A. Droppa prekopali hlinou zanesený kanál a prekopali sa do Kvapľovej Pivnice.
V tom istom roku A. Droppa aj celú jaskyňu zameral.
V niektorej staršej literatúre (Weisinger 1898, Woldřich 1926, Šincl 1931, in Droppa, 1960) sa uvažuje o spojení Dobšinskej ľadovej jaskyne s jaskyňou na juhovýchodnom svahu chrbta Duče, nazvanou Psie diery.Prieskum a zameranie o dĺžke 170 m jaskyne Psie diery vykonal A. Droppa v r.1957.
Rok 1972 sa stal významným medzníkom v objavovaní jaskynného systému. Vtedy v tejto časti Slovenského raja začal intenzívny speleologický prieskum Speleologický klub Slovenský raj, ktorého výsledkom sú ďalšie veľkolepé objavy.
Predovšetkým je to objav najvýznamnejšej a najrozsiahlejšej časti systému Stratenskej jaskyne V. Košelom a J. Volekom 1.XII.1972 (Tulis – Novotný, 1989).
S prieskumom v Psích dierach členovia klubu začali v r. 1973-4. Ale až v r. 1985 boli známe časti znovu zamerané a pri týchto prácach bol zistený v jednej chodbe intenzívny prievan.
Intenzívnymi prieskumnými prácami sa členom klubu až v roku 1988 podarilo objaviť ďalšie časti jaskyne Psie diery. K známym 320 m pribudli 2 km podzemných priestorov. Avšak prepojiť jaskyňu Psie diery so Stratenskou jaskyňou sa podarilo až v roku 1994, čím tieto dve jaskyne dosiahli dĺžku okolo 21 km.
Aj možnosť prepojenia Dobšinskej ľadovej jaskyne a Stratenskej jaskyne je už dávnejšie známa, avšak od tohoto zámeru sa upustilo vzhľadom na možné narušenie mikroklímy v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Takže v súčasnosti je zo systému spojená iba jaskyňa Psie diery a Stratenská jaskyňa.
V roku 1973 bolo v Duči známych 8 jaskýň o celkovej dĺžke 1819 m (Droppa, 1973). K dnešnému dňu Speleologický klub Slovenský raj eviduje z tohoto územia 53 jaskýň o celkovej dĺžke 23 348 m.
Doterajší prieskum a výskum potvrdil, že krasová planina Duča je najperspektívnejšie a najbohatšie územie z hľadiska výskytu podzemných krasových javov. Preto aj ďalšie významné objavy tu nedajú na seba dlho čakať.
Komentáre