Udalosti

Jaskynný systém Stratenskej jaskyne

Jaskynný systém Stratenskej jaskyne sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, v krasovej planine Duča.

Jaskynný systém tvoria tieto samostatné jaskyne:

Dobšinská ľadová jaskyňa 1232 m

Jaskyňa Duča 136 m

Stratenská jaskyňa + Psie diery 19317 + 2670 = 21987 m

Vojenská jaskyňa 53 m

Zelená jaskyňa 31 m

Sintrová jaskyňa 17 m.

K nim môžeme pripočítať aj niektoré drobné jaskyne, nachádzajúce sa na ľavom svahu doliny Tiesňavy. Priamo prepojená je Stratenská jaskyňa s jaskyňou Psie diery.

Stratenská jaskyňa bola objavená členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti Speleologického klubu Slovenský raj (SK SR SSS) (predtým Oblastná skupina Spišská Nová Ves) RNDr. Vladimírom Košelom, CSc a Jaromírom Volekom 1.XII.1972. Prieskum a výskum jaskyne vykonali členovia SK Slovenský raj. Predkladaná informácia predstavuje súhrn poznatkov získaných počas prieskumu a výskumu Stratenskej jaskyne.

Ihneď po objavení Stratenskej jaskyne sa rozvinul jej intenzívny prieskum, takže v priebehu niekoľkých rokov bol objavený rozsiahly jaskynný systém. Súčasne s prieskumom a objavovaním boli podzemné priestory zameriavané, čo umožnilo usmerňovať prieskumné práce na hlavné najperspektívnejšie smery. Súčasne s prieskumom podzemných priestorov bol riešený široký okruh otázok speleogenézy a speleoevolúcie.

Názov Stratenská jaskyňa bol odvodený od obce Stratená, v blízkosti ktorej sa nachádza.

Meračská dokumentácia Stratenskej jaskyne bola vykonaná závesnými baníckymi kompasmi členmi SK Slovenský raj. Hlavný ťah jaskyne bol zameraný profesionálnymi banskými meračmi teodolitom a jaskyňa pripojená na JTSK. Zo všetkých bodov boli vypočítané súradnice.

Zameranie Dobšinskej ľadovej jaskyne urobil J. Sýkora a A. Droppa a tieto mapy boli s menšími úpravami prevzaté.

Pre zobrazenie jaskynného systému bola zvolená mierka 1:500 a otvorený systém kladu listov – systém priradených listov. Zobrazenie vertikálne veľmi členitých priestorov bolo riešené spôsobom základných a prídavných listov. Podobným spôsobom je riešené aj zobrazenie priemetov na vertikálnu rovinu.

Morfometrické údaje Stratenskej jaskyne boli stanovené na základe podzemného meračského mapovania.

Jaskynný systém je vyvinutý v steinalmských (vrchný anis) a vo wettersteinských vápencoch (ladin).

Priebehy vrstiev sa kumulujú do dvoch základných smerov: východozápadného so sklonom vrstiev k juhu a severovýchodného so sklonom k juhovýchodu. Dlhé pukliny a tektonické zlomy majú severo – severozápadný smer so strmými sklonmi, menej miernymi na východo – severovýchod.

Tektonické pohyby pokračovali aj v recente, o čom sú v Stratenskej jaskyni dôkazy.

Povrchové alochtónne toky Hnilec a Tiesňavy sa nechovajú ako typické krasové toky. V ich korytách sú len malé ponory. Ponory a vývery v Tiesňavách sú sústredené v blízkosti elevácií nepriepustného podložia.

Celkom sme na povrchu pozorovali 15 krasových prameňov a jednu vyvieračku. Krasové pramene považujeme za puklinové, pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou za bariérové.

Pre Stratenskú jaskyňu je charakteristický nedostatok vody. Vyčlenili sme v jaskyni podzemné vodné toky, podzemné jazerá, infiltrácie z povaly a stien a kondenzačnú vlhkosť.

Okrem tokov v Ponornej a Jazernej chodbe sú všetky podzemné vodné toky periodické.

Vyčlenili sme jazerá:

korózno – erózne,

hrádzové,

v prepadliskách dna.

Najvyššie stavy vody v jaskyni sú na jar. Teplota vody v jaskyni je vyrovnaná a blízka okolitému jaskynnému ovzdušiu (4.6 – 6 oC) . Všetky nami pozorované vody sú studené, neutrálne, v jaskyni prevládajú zásadité, slabo až stredne mineralizované, patria k základnému výraznému kalcium – bikarbonátovému typu (A2). Jaskynné priestory pod úrovňou 850 až 855 m n. m. sú stále zatopené vodou.

Stratenská jaskyňa predstavuje rozsiahly a zložitý labyrint podzemných priestorov. Podľa morfometrickej charakteristiky sú priestory zastúpené širokou škálou rozmerov. Šírky chodieb sa pohybujú od 0.6 do 86 m, výšky od 0.6 do 27 m. Najväčší podzemný priestor je Rozprávkový dóm s objemom 79 017 m3, ktorý je aj najväčší jaskynný priestor na Slovensku. Najväčšie prevýšenie u chodieb dosahuje 58 m. členitosť dna neprevyšuje 15 m. Najväčší sifón je v Kryštálovej chodbe (II. sifón) s dĺžkou 60 m a prevýšením 12 m. Najhlbšia priepasť je Šikmá, hlboká 47 m.

Vyčlenené boli chodby troch smerov:

Severozápadný

Severo – severozápadný

Severovýchodný až východný.

Okolo 52 % zaberajú horizontálne priestory, 40 % vertikálno – horizontálne.

Charakter pozdĺžnych profilov bol podmienený tektonickou stabilizáciou masívu a štruktúrnymi prvkami. Priečne profily podzemných priestorov boli triedené podľa podzemného toku, ktorý ich vytvoril, podľa hydrogeologickej zonálnosti, vývojového štádia a podľa vzťahu k štruktúrnym prvkom.

V Stratenskej jaskyni bolo vyčlenených 5 vývojových úrovní a dva horizonty:

B. horizont vo výške 995 až 977 m n. m.

V. úroveň vo výške 970 až 960 m n. m.

IV. úroveň vo výške 950 až 930 m n. m.

III. úroveň vo výške 925 až 912 m n. m.

II. úroveň vo výške 907 až 890 m n. m.

A. horizont vo výške 886 až 876 m n. m.

I. úroveň vo výške 868 až 855 m n. m.

Najvýznamnejšia a najrozsiahlejšia je IV. úroveň. Predstavuje 35.5 % z celkovej dĺžky jaskyne. Vývojové úrovne a horizonty sú vyvinuté vo výškovom intervale 140 m, pri celkovej hĺbke jaskyne 194 m.

Na formovaní podzemných priestorov sa najvýznamnejšie uplatnili tektonické pukliny a zlomy, menej vrstevnatosť vápencov. Podzemné priestory boli vytvorené alochtónnymi a autochtónnymi vodnými tokmi. Pre chodby alochtónnych tokov sú charakteristické rozsiahle podzemné priestory veľkých rozmerov s väčšími šírkami ako výškami, vyrovnanými pozdĺžnymi profilmi a mierne klesajúcim zarovnaným stropom (3 %o). Chodby autochtónnych tokov majú nevyrovnaný pozdĺžny profil, často spájajú jednotlivé úrovne. Sú to často úzke a vysoké, meandrujúce chodby.

Z tvarov v horninách boli vyčlenené jaskynné škrapy, zarovnané stropy, stropné a bočné korytá a evorzné tvary.

Vyčlenili sme tieto genetické typy jaskynných sedimentov:

A. Vodné chemogénne sedimenty.

B. Vodné mechanické sedimenty.

C. Zvyškové sedimenty.

D. Gravitačné sedimenty.

E. Organogénne sedimenty.

F. Kryogénne sedimenty.

Z vodných chemogénnych sedimentov sme ďalej vydelili:

Nátekovo – odkvapové minerálne agregáty:

a/ gravitačné formy (stalagmity, stalaktity, stenové náteky, sintropády),

b/ anomálne formy (heliktity, excentriká, kalcitové kryštály).

Minerálne kalcitové agregáty z vodných roztokov:

a/ dnové sintre,

b/ sintrové hrádze,

c/ pisoidy, hemisféroidy (jaskynné perly).

Medzi najrozšírenejšie patria stalagmity. Najväčší stalagmit je v Strechovej chodbe 10 až 12 m vysoký a 2 m v priemere. Farba stalagmitov je prevážne mliečnobiela. Stalaktity sú tiež rozšírené, ale nevynikajú veľkými rozmermi. Najrozšírenejšie zo stalaktitov sú brčká. Pomerne rozšírené sú stenové náteky a sintropády. Z exentrických tvarov sú pre Stratenskú jaskyňu charakteristické tzv. stromčekovité tvary. Najmocnejšie dnové sintre sú známe v Kryštálovej a Májovej chodbe (10 m). Sintrové hrádze nevynikajú veľkými rozmermi. Najväčšie dosahujú výšku do 0.5 m. Častejšie sa vyskytujú polia drobných hrádzi (výška prvé centimetre). Značné rozšírenie, ale hlavne pestrosť tvarov majú v Stratenskej jaskyni pisoidy a hemisféroidy. Najzaujímavejšie, doteraz v dostupnej literatúre neznáme, sú jaskynné perly v tvare pologule – hemisféroidy. V menšej miere sa v Stratenskej jaskyni vyskytuje aragonit.

Podľa veku sme v Stratenskej jaskyni vyčlenili staršiu a mladšiu sekundárnu kalcitovú výplň. Analýzy potvrdili vo výzdobe čistý kalcit.

Pomerne častým minerálom v Stratenskej jaskyni je sadrovec .

Medzi vodné mechanické sedimenty sme zaradili sedimenty autochtónnych alebo alochtónnych vodných tokov, ktoré tieto toky transportovali a akumulovali v jaskynných priestoroch.

Vyčlenili sme:

Sedimenty autochtónnych tokov.

Sedimenty alochtónnych tokov:

a/ sedimenty alochtónnych tokov in situ,

b/ sedimenty alochtónnych tokov retransportované.

Najväčšie rozšírenie majú sedimenty alochtónnych tokov, hlavne v IV. jaskynnej úrovni.

Na základe výskumu boli vyčlenené štrky alochtónnych tokov:

hnileckého typu,

tiesňavského typu,

zmiešaného typu.

Výskumom vodných mechanických sedimentov boli rekonštruované smery transportujúcich jaskynných paleotokov.

K zvyškovým sedimentom sú priradené fosílne brekcie a hlinité sedimenty.

Z gravitačných sedimentov sú v jaskynnom systéme známe:

Termogravitačné: úlomky hornín, ktoré sa koncentrujú vo vstupnej časti jaskyne.

Odvalovogravitačné: produkt odpadávania úlomkov a blokov hornín zo stien a stropov jaskynných priestorov. Ich množstvo v Stratenskej jaskyni odhadujeme na 170 tisíc m3.

Prepadovogravitačné: gravitačné sedimenty v prepadlisku Duča medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a jaskyňou Duča.

Nahromadenie organogénnych sedimentov v Stratenskej jaskyni nebolo zistené.

V jaskynnom systéme bola sledovaná superpozícia rôznych druhov sedimentov a ich morfologická pozícia. Tieto vzťahy boli študované vo vybraných genetických profiloch v celom jaskynnom systéme a na niektorých lokalitách mimo nich, predovšetkým v priestoroch IV. jaskynnej úrovne. Skúmané boli predovšetkým vekové vzťahy rôznych morfologických tvarov navzájom (zarovnané stropy – staršie a mladšie, bočné korytá a pod.) a potom vzťahy zachovaných sedimentov alochtónnych tokov paleo – Hnilca a paleo – Tiesňav a morfologických tvarov.

Získané boli bohaté poznatky, ktoré v podstatnej miere prispeli k riešeniu následnosti sedimentárnych fáz štrkov a sedimentov rôzneho pôvodu a tiež k riešeniu morfologických problémov formovania podzemných priestorov a konečne aj genézy, predovšetkým IV. jaskynnej úrovne. Uvedené poznatky sú jedným z podkladov, ktorý umožnil podať ucelený, súčasný pohľad na genézu jaskynného systému.

Pre posúdenie paleoklimatických a paleohydrologických pomerov boli využité poznatky zistené v Stratenskej jaskyni. Ide o rôzne typy sedimentov, minerálov, ktoré pre svoj vznik vyžadujú osobitné klimatické podmienky. Podobne aj tvorba koróznych tvarov je podmienená špecifickými klimatickými podmienkami. Naše zistenia boli porovnané s doteraz platnou rekonštrukciou týchto pomerov v mladšom terciéri.

Vo vrchnom pliocéne – rumane jestvovali dve klimaticky rozdielne obdobia: obdobie stredne humídnej až humídnej subtropickej klímy a humídnej klímy s nižšími teplotami.

V mladšom pliocéne bola klíma semiarídneho typu s teplotami o niečo vyššími ako dnes s podstatne menším množstvom zrážok.

Vývody a predstavy o histórii vývoja jaskynného systému sú súhrnom všetkých poznatkov, ktoré sme získali.

Celý vývoj sme rozčlenili na terciérnu a kvartérnu periódu. Jestvovanie starších etáp tvorby a zachovania povrchových a podzemných foriem je problematické i keď príznaky jestvovania vrchnokriedových foriem reliéfu i podzemných krasových foriem sú známe.

Do terciérnej periódy najmladšieho miocénu a pliocénu sme začlenili etapy tvorby vrcholového systému zarovnávania, stredohorského povrchu, poriečnej rovne a priestorovo i časovo súvisiace podzemné krasové javy (jaskynný B horizont, V., IV., a III. jaskynná úroveň). V tejto perióde sú vyčlenené fázy korózie, erózie, akumulácie sedimentov a vyprázdňovania.

V kvartérnej perióde sa vyvíjala predovšetkým II. a I. jaskynná úroveň, ale pokračoval vývoj aj IV. úrovne. Vyčlenené sú fázy deštrukcie, tvorby sintrov a kvapľov.

V Stratenskej jaskyni bola sledovaná teplota, relatívna vlhkosť a prúdenie vzduchu.

Priemerná teplota v jaskyni je 4.94 oC . Teplotný gradient má najvyššie hodnoty v juhovýchodnej časti jaskyne, v centrálnej časti klesá a najnižšie hodnoty dosahuje v severozápadnej časti. Zmeny teploty v podzemí sú odrazom teplotných zmien na povrchu a celkovej polohy jaskyne v masíve Duča. Nízky teplotný gradient v severozápadnej časti Duče sa veľmi priaznivo odráža na mikroklimatických pomeroch Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Maximálne a minimálne hodnoty teploty na stanovištiach v podzemí sa dosahujú raz za 24 hodín, sledujú pravidelné denné zmeny vonkajšej teploty. To znamená, že na zmeny teploty v jaskyni vplýva iba exogénny činiteľ – slnečná energia.

Relatívna vlhkosť vzduchu v jaskyni je veľmi vyrovnaná a pohybuje sa od 95 do 100 %.

Pre Stratenskú jaskyňu je charakteristické pulzačné prúdenie vzduchu s premenlivým smerom prúdenia, s prevládajúcim jedným smerom. Zo smerov prúdenia vyplynul záver, že okrem známeho vchodu jestvuje ešte aspoň jeden vyššie položený otvor do jaskyne a jeden ďalší otvor nižšie položený ako vchod s menším prierezom. Jeden otvor predpokladáme v severozápadnom ukončení chodby Prekvapení, kde predpokladáme možné spojenie s Dobšinskou ľadovou jaskyňou.

Z výskumných pozorovaní vyplynulo, že Stratenská jaskyňa je dynamická. Niektoré vetve jaskyne, hlavne na severovýchode a juhozápade, majú statický charakter.

V Stratenskej jaskyni bol vykonaný rádiometrický prieskum metódou alfa stôp.

Hodnoty získané v Stratenskej jaskyni sú veľmi nízke.

Nízke hodnoty odpovedajú nízkym obsahom rádioaktívnych prvkov v mezozoických karbonátových horninách a sú zrovnateľné s hodnotami z iných jaskýň.

Za najperspektívnejšiu pre ďalší speleologický prieskum považujeme plochu ohraničenú severozápadnými tektonickými zlomami a výškovou hladinou 930 až 950 m n. m. Tejto hladine odpovedá v podzemí štvrtá vývojová úroveň a predpokladané vstupy paleo – Tiesňav: medzi jaskyňou Psie diery a Kryštálovou chodbou; povrch – Veľký dóm, Puklinový dóm, Studňová chodba, chodba Reprezentantov.

Objavy menších rozsahov sa dajú očakávať aj v iných úrovniach.

Treba pokračovať v započatých výskumných úlohách, pretože mnohé problémy boli skúmané iba čiastočne, avšak doterajšími prácami boli položené dobré základy pre ďalšie prieskumné a výskumné práce.

Stratenská jaskyňa svojimi morfologickými zvláštnosťami, predovšetkým mohutnými chodbami a dómami, pestrou a bohatou výzdobou, predstavuje z turistického hľadiska významný objekt.

Návrh na sprístupnenie predpokladá vyrazenie umelého vchodu na severozápadnom svahu Duče (asi 500 m severovýchodne od vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne) do spodnej časti Strmého dómu.

Možné sprístupnenie Stratenskej jaskyne je posudzované z týchto hľadísk:

potreba ďalšej sprístupnenej jaskyne v danom území;

ochrana prírody;

finančné náklady;

návštevnosť jaskyne a využitie jestvujúcich turistických zariadení.

Sprístupnenie Stratenskej jaskyne nie je jednoduchý problém, preto pri riešení otázky jej sprístupnenia treba zaujať také stanovisko, aby sa hájili nie lokálne, ale celospoločenské záujmy.

komentárov: 3, Jaskynný systém Stratenskej jaskyne

  • Michal Jendrál

    Do jaskyne Psie Diery chodil môj už nebohý otec v 50.rokoch.
    Škoda,že nekopal, mohol on objaviť Stratenskú jaskyňu.
    S pozdravom Jendrál Michal ml.

  • Váš otec bol členom Speleologického klubu Slovenský raj v rokoch 1975-1988. Patril medzi veľmi aktívnych členov. Zúčastňoval sa nielen akcií v podzemí, ale veľmi nám pomáhal z technickej a organizačnej stránky.
    Nikdy nespomínal, že by bol niekedy kopal v jaskyni Psie diery. Náš objav v Psích dierach bol technicky aj fyzicky veľmi náročný , čo mohol zvládnuť len skúsený a dobre vyzbrojený kolektív, akým náš klub je. Jeden človek by to nezvládol.
    Často spomíname na Vášho otca ako na svedomitého pracovníka a výborného kamaráta, spoľahlivého člena nášho klubu.
    V r. 2014 sme napísali a vydali knižku „50 rokov Speleologického klubu Slovenský raj“. Od 1. Do 7. Augusta 2016 budeme organizovať jaskyniarsky týždeň v doline Tiesňavy pri Stratenej. Chceli by sme vám knižku odovzdať. Je v nej aj fotografia Vášho otca.
    Oznámte nám Vašu adresu.
    Ján Tulis, predseda SKSR

  • Michal Jendrál

    Michal Jendrál ml. kontakt:
    04936 Slavošovce 275
    jendral@post.sk
    mobil 0948065522

Napísať komentár

  

  

  


*